Založ si blog

Negatíva vzniku Česko-Slovenska V. Časť

Jedným z prvých bola naša silná náboženská viera. Českí vojaci, vychovávaní v husitskej tradícii nechápali, že vyvesenie vlajky s kalichom je pre Slovákov hlboká urážka náboženského cítenia, väčšinovo silne katolíckeho obyvateľstva aj keď politická reprezentácia bola väčšinovo evanjelická. My Slováci sme to vyhodnotili tak, že sa nás snažia zbaviť našej viery. Maďarská propaganda to skvele využila a do dnes naši „hrdí nacionalisti“ operujú s heslami, ktoré šírila Maďarská propaganda proti ČSR! Problém tu bol ešte väčší v rámci vojnových operácii. Keď prespávali v kostoloch, či tam ustajnili aj svoje kone. To medzi katolíckymi Slovákmi urobilo veľmi negatívnu stopu.

Problém spočiatku o niečo menší bolo politické zastúpenie Slovákov v centrálnych orgánoch štátu. V nich sme takmer nemali zastúpenie. Tým takmer myslím katolícku časť Slovákov. Tu sa spájajú dve veci. Česká politická reprezentáciu otázku viery chápala ako súkromnú záležitosť, no Slováci to chápali ako politickú. Otázka, kto sa ku akej náboženskej príslušnosti hlási bola na Slovensku veľmi dôležitá. Tu na seba politicky významne a dosť nešťastným spôsobom upozornil Andrej Hlinka. Svojou partizánskou cestou do Paríža na mierovú konferenciu podporovaný Maďarskou a Poľskou rozviedkou sa zapísal negatívne v očiach Českej reprezentácie. Je ťažko povedať prečo to podnikol a či vedel, že Poliaci a Maďari ako štáty sa snažili znemožniť Česko-Slovenskú delegáciu v Paríží pred očami spojencov. Hlinka si neuvedomil závažné medzinárodné dôsledky. Jeho cieľ bol chvályhodný ale ešte nebola na to doba.

Problém bol to, aby vôbec Česko-Slovensko mohlo vzniknúť. Štáty na troskách Rakúsko-Uhorska a ďalších štátov v Európe sa mali budovať na národnom princípe, ktorý ale nebol absolútny. V budúcom Česko-Slovensku mali žiť nasledujúce národy: Česi, Slováci, Rusíni, Maďari, Nemci v menšom počte Poliaci, Rumuni a Židia. Na Moravákov a Slezanov sa pozabudlo. Nemcov ale bolo viac ako nás Slovákov! Približne tri voči dvom miliónom ľudí. A teraz ako presvedčiť štáty dohody, že štát vznikne ako národný, keď jeden zo štátotvorných národov je menej početný ako najväčšia menšina? Prečo sa rozbíjalo Rakúsko-Uhorsko ako stabilná stredoeurópska mocnosť v prospech jeho malých a slabých kópií?  Tu prišiel jeden z najväčších problémov I.ČSR. Čechoslovakizmus.

V prvom rade si musíme ujasniť rozdiel medzi Masarykovským chápaním etnického Čechoslovakizmu, ktorý nás chápal ako jeden etnický národ a druhým, v tej dobe prijímaný Slovenskou reprezentáciou ako národ politický. Podobne ako je to vo Švajčiarsku, Británii a hlavne v Belgicku. Slováci a časť Českej reprezentácie v podstate chceli oklamať spojencov, že vytvárajú národný štát v súlade s nimi vyhlásenou doktrínou. To väčšina politickej reprezentácie nemala vtedy problém akceptovať vrátane Štefánika. Predpokladalo sa, že sa postupne od toho ustúpi keď už spojenci nebudú tak náchylní ku zmenám vnútropolitickej situácie. Z môjho pohľadu to bol brilantný ťah pri vzniku ale malo sa postupne od toho ustúpiť. Postupne sa tu dostávame aj ku ďalšej veľkej téme a tou je autonómia.

Autonómia nám bola prisľúbená už Pittsburskou dohodou lenže samotná autonómia mala niekoľko prekážok. Prvá bola jednoduchá. Kto by vlastne obsadil úrady? Vzhľadom na uvedenú situáciu v roku 1918 museli by byť členmi Česi pre nedostatok našich odborníkov. Na platforme autonómie postavil postupne Hlinka svoju politickú stranu. Projekt sa ale postupne menil. V 20-tych rokoch sa jednalo primárne o snahu narovnať sociálne a hospodárske zaostávanie Slovenska. Autonómia nie je federácia a zároveň rozsah právomoci môže byť rôzny. Išlo však o jednu zásadnú vec. Spravovať si niektoré veci samostatne. V niektorej literatúre sa píše, že predpoklad udelenia autonómie bol začiatkom 30-tych rokov, pričom postupne by sa rozširovala do federácie ako ju definovala Clevelandská dohoda. Malo to logické korene. Jednalo sa o to, že vtedy prvá generácia nášho úradníctva a mladých politikov bude pripravená zaujať pozície v štátnej správe. To sa nestalo a nastal tu veľký problém.

Autonómia či federácia v roku 1918 nebola možná to je každému logicky uvažujúcemu človeku jasné. Potrebovali sme počkať na novú generáciu. Keď nám Slovákom začala dorastať generácia Slovenských učiteľov, obchodníkov, vojakov, inteligencii a hlavne politikov, nebolo tu už zrazu pre nich miesto. Veľká vďaka patrila všetkým kto nám sem prišiel pomôcť ale bol čas odísť. To sa neurobilo v pravý čas a znamenalo to nie len koniec štátu ale aj idei Česko-Slovenskej. Už navždy. Bohužiaľ, koncom roku 1938 a roku 1939 odsun ľudí s Českou národnosťou neprebiehal civilizovaným spôsobom.

Vláda takto doslovne hnala do košiara nacistov celé skupiny obyvateľstva. Hitler okrem mnohých iných vecí zneužil vo svoj prospech práve otázku autonómie. Je ale pozoruhodný postoj Hlinku a HSĽS ku otázke Česko-Slovenska. Po celú dobu existencie HSĽS bola zásadným obhajcom spoločného štátu, pričom neustávali v boji za autonómiu. HSĽS ako celok nasledovala Hlinku a tak ako on, mali občas provokačné výroky na adresu Prahy v snahe ju určitou formou vydierania prinútiť ku splneniu požiadaviek. Len malé prúdy požadovali samostatnosť. Vo vtedajších podmienkach to znamenalo samovraždu Slovenského národa. Predovšetkým z medzinárodného hľadiska, v druhom rade sme ešte stále nemali dokončený proces výchovy inteligencie ktorá ale potrebovala aj skúsenosti.

Prijatie ústavy z roku 1920 ktorá zakotvovala Československý národ, jazyk a Československú republiku nepomohla v súdržnosti našich národov. Dnešní Slovenskí „nacionalisti“ sa nepoučili dôležitou formálnou stránkou mnohých vecí, keď chcú práva národnostných menšín v prvom rade po formálne stránke obmedziť. Pre nás Slovákov, písať štát gramaticky správne ako Československá republika nebolo prijateľné a to aj preto, že do prijatia ústavy sa štát písaval s pomlčkou. Preto ho väčšinou píšem s pomlčkou. Je pravda, že jazyk Československý sa nevytvoril a učili sa dva. Český a Slovenský ale po formálnej stránke to hralo predovšetkým do rúk iredente v Maďarsku. V roku 1920 či neskorších rokoch je pre mňa veľmi smutné, že sa neuskutočnilo prehodnotenie daného konceptu, ktorý mohol v neskorších rokoch Nacistickej agresie významne pomôcť v súdržnosti štátu.

Ďalší negatívne vnímaný jav je hospodárstvo kde Praha a Česi nesú len jednu časť viny ak sa to tak dá nazvať. V jednoduchosti zhrnuté Čehy, Morava, Sliezko, najpriemyselnejšie oblasti Rakúsko-Uhorska, veľmi moderné naproti tomu Slovensko a Podkarpacká Rus, nemali priemysel takmer žiadny alebo nesmierne zastaralý. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sme stratili trhy. Zrazu sme do Maďarska, Juhoslvávie museli platiť vysoké clo. Naše málo kvalitné výrobky tak boli drahé a to málo priemyslu logicky zanikalo. Výrazne tomu dopomohla kríza. Isteže, môžeme namietať prečo Česi neprispeli na rozvoj priemyslu. V ČSR trvala finančná kríza oveľa dlhšie a ČSR len tak udržiavala aspoň priemysel v Čechách, Morave a Sliezku. A nezabúdajme aj na Baťu ktorý vybudoval prosperujúce továrne aj na Slovensku. V dobe blížiacej sa vojny sa začal priemysel presúvať aj na Slovensko, čo pokračovalo za Slovenského štátu resp. I.SR a dobudovalo sa to za socialistického Česko-Slovenska. Podobne na tom bola aj elektrifikácia. Na území dnešného Slovenska však veľmi výrazne ekonomika stagnovala. Požiadavka na autonómiu v Hlinkovom podaní mala národný charakter len v jednom ohľade. Najdôležitejšia požiadavka bola ekonomická a sociálna. Plus Hlinka do nej inkorporoval významne otázku náboženskú. Z dnešného pohľadu je možné veľa vecí namietať, mimo iné aj určitú prílišnú voľnosť pojmu autonómia, keď nebol predkladaný zákon vždy do dôsledkov premyslený ale z pohľadu vtedajšieho to malo nesmierny význam. Predovšetkým politický. I.ČSR svoju historickú úlohu splnila čo sa týka navrátenia identity Slovákom napriek Čechoslovakizmu ale zároveň v otázke národnostného zmieru totálne zlyhala. Neskoršia snaha to napraviť v roku 1938 prišla príliš neskoro.

Pochod LGBTI(Q) komunity a protipochod ako prostriedok lacného politického boja

15.08.2019

Po pozretí si posledných podchodov LGBTI(Q) komunity a ich protipochodov mám skutočne pocit, že sa tu umelo vytvára určitá atmosféra, ktorá vyhovuje obom stranám, ktoré sú v skutočnosti neschopné viac »

Lívia, čo by ženy mali bez feminizmu

08.02.2019

Dúfal som, že sa najbližšiemu videu od študentky Lívie vyhnem. Lenže nepodarilo sa a týždeň od zverejnenia jej videa o feminizme som mal možnosť opäť si len neveriacky zakrútiť hlavou. viac »

06.02.2019

Už dlhšiu dobu som obviňovaný z toho, že mám falošný účet, používam cudzie meno, na svojom profile nemám nič uvedené, nemám tam fotografie svojej osoby a tak podobne. Na jeseň minulého viac »

Remišová

Je dôležité, aby sa na prokuratúre zaviedli systémové zmeny, tvrdí Remišová

19.09.2019 10:42

Dušan Kováčik je zdiskreditovaný špeciálny prokurátor, ktorý na čele prokuratúry nemá byť, vyhlásila poslankyňa.

Martin Fedor

Fedor sa pridáva k Druckerovi, jeho agendou bude bezpečnosť občanov a obrana vlasti

19.09.2019 10:36

Bývalý člen poslaneckého klubu Most-Híd bude v strane Dobrá voľba presadzovať vecnú a programovú politiku.

SaS

SLEDUJTE NAŽIVO: SaS o nových faktoch v tendri na záchranky a rozkole v strane

19.09.2019 10:25

Informujú šéf strany Richard Sulík, poslankyňa Janka Cigániková a člen zdravotníckeho tímu SaS Martin Barto.

Pavel Petránek

Hydinár z rodinnej firmy: Farma ručí svojím menom

19.09.2019 10:00

Potraviny sa nerodia na polici supermarketov, ale na farmách, hovorí Pavel Petránek, chovateľ hydiny z Čremošného.

Leonard Vladimír Rinesch

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 13
Celková čítanosť: 23362x
Priemerná čítanosť článkov: 1797x

Kategórie